Aké poznáme slovné druhy?

Prečítajte si aké slovné druhy poznáme!

Zaujíma vás koľko existuje slovných druhov? V tomto článku si prejdeme aké slovné druhy poznáme v slovenskom jazyku, ako sa jednotlivé slovné druhy členia a aké vlastnosti a funkcie v slovenčine spĺňajú. Poďme teda na to!

Obsah článku:

Aké slovné druhy existujú

Podstatné mená – Substantíva	Príslovky – Adverbiá
Prídavné mená – Adjektíva	Predložky – Prepozície
Zámená – Prononimá	Spojky – Konjukcie
Číslovky – Numerália	Častice – Partikuly
Slovesá – Verbá	Citoslovcia – Interjekcie

1. Podstatné mená

Podstatné mená sú plnovýznamový, ohybný slovný druh, ktorý má vetno-členskú platnosť a ktorý pomenúva osoby, zvieratá, veci, vlastnosti a deje. Vo vete napĺňajú podstatné mená funkciu podmetu alebo predmetu. Pri podstatných menách sa určuje rod, číslo, pád a vzor.

Podstatné mená sa členia na:

Konkrétne podst. m. – najčastejšie sa vyskytujú v administratívnom alebo hovorovom štýle (napr. lúka, dom, strom a pod.).
Abstraktné podst. m. – vyskytujú sa prevažne v publicistickom, odbornom alebo umeleckom štýle (napr. dráždivé túžby).
Všeobecné podst. m. – vzťahujú sa na akúkoľvek osobu, zviera alebo vec.
Vlastné podst. m. – vzťahujú sa na konkrétnu, resp. jedinečnú osobu, zviera alebo vec.
Hromadné podst. m. – sú v tvare singuláru a označujú viacero vecí, ktoré sú toho istého druhu (napr. lístie).
Látkové podst. m. – sú v tvare singuláru a označujú látku bez ohľadu na jej množstvo
Pomnožné podst. m. – sú v tvare plurálu a pomenujú len jednu jedinú vec (napr. nožnice, šaty a pod.).

Vzory podstatných mien v mužskom rode sa členia na:

Životné – CHLAP, HRDINA (zvyčajne sa končia samohláskou „a“).
Neživotné – DUB, STROJ (zvyčajne sa končia na mäkkú spoluhlásku).

Vzory podstatných mien v ženskom rode sa členia na:

ŽENA, ULICA
DLAŇ, KOSŤ

Dodatočné vzory podstatných mien:

GAZDINÁ (ide o podst. mená, ktoré sú zakončené na „a“ a boli vytvorené z mužského rodu – napr. Kráľovná)
IDEA (ide o podst. m., ktoré sa končia na „-ea“)
PANI (pokiaľ slovo stojí samostatne – pokiaľ slovo „pani“ stojí za iným podst. M. je nesklonné).

Vzory podstatných mien v strednom rode sa členia na:

MESTO (podst. m. sa končí na „o“ – napr. pero)
SRDCE (podst. m. sa končí na „e“ – napr. pole)
VYSVEDČENIE (podst. m. sa končí na „ie“, napr. umenie)
DIEVČA (podst. m. sa končí na „a“ alebo „ä“ – napr. mača)

2. Prídavné mená

Prídavné mená sú ohybný slovný druh, ktorý ma vetno-členskú platnosť. Príd. m. spresňujú, vymedzujú alebo vyjadrujú význam a vlastnosti podstatných mien. Pri prídavných menách sa určuje rod, číslo, pád a vzor.

Prídavné mená sa členia na:

Vlastnostné príd. m. – akostné (napr. biely – dá sa stupňovať) a vzťahové (napr. drevený – nedá sa stupňovať)
Privlastňovacie príd. m. – nedajú sa stupňovať.

Stupňovanie prídavných mien:

Pravidelné – základ slova pri stupňovaní sa nemení
Nepravidelné – základ slova sa pri stupňovaní mení
- Stupne – základný tvar, komparatív (pripája sa prípona, napr. „-šia“, „-ší“, „-šie“), superlatív (pripája sa „naj-“, základ slova a prípona).

Rody príd. m. – určujú sa podľa podstatných mien (mužský, ženský a stredný).
Čísla príd. m. – jednotné a množné
Pády príd. m. – nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentál

Vzory prídavných mien:

PEKNÝ – akostné a vzťahové príd. m.

CUDZÍ – akostné a vzťahové príd. m.

PÁVÍ – privlastňovacie príd. m.

OTCOV, MATKIN – privlastňovacie príd. m.

3. Zámená

Zámená sú plnovýznamový, ohybný slovný druh, ktorý má vetno-členskú platnosť. Pri zámenách sa určuje rod (rodové a bezrodové zámená), číslo, pád, vzor (podľa vzorov PEKNÝ A CUDZÍ – zámeno „môj“ spolu s niekoľkými výnimkami, má osobitné skloňovanie), životnosť.

Zámená sa členia na:

Osobné zámená – základné (ja, ty, on a pod.) a privlastňovacie (môj, tvoj, jeho a pod.)
Zvratné zámená – základné (seba, sa) a privlastňovacie (svoj)
Ukazovacie zámená (ten, tá, to a pod.)
Opytovacie zámená (kto, čo, aký a pod.)
Vzťažné zámená
Vymedzovacie zámená (sám, samý, každý a pod.)
Neurčité zámená (dakto, dačo, niečo a pod.)

4. Číslovky

Číslovky sú plnovýznamový, ohybný slovný druh, ktorý ma vetno-členskú platnosť a ktorý pomenúva počet, množstvo alebo poradie osôb, zvierat a vecí. Pri číslovkách sa určuje rod, číslo, pád (podľa podstatných mien) a vzor.

Číslovky sa členia na:

Základné
Skupinové číslovky (štvoro, pätoro, dvoje a pod.)
Radové číslovky
Druhové číslovky (dvojaký, trojaký, štvoraký a pod.)
Násobné číslovky (dva razy, dvakrát a pod.)
Zlomkové číslovky (pätina, tretina a pod.)
Určité číslovky (vyjadrujú konkrétny a presný počet)
Neurčité číslovky (nevyjadrujú konkrétny a presný počet)

Vzory zámen:

PÄŤ (od 5 – 99)
PEKNÝ (pri radových a druhových číslovkách)
CUDZÍ (pri radových číslovkách)
ŽENA (číslovka miliarda)
DUB (číslovka milión)
STROJ (číslovka „tisíc“ pokiaľ stojí samostatne)
MESTO (číslovka „sto“ pokiaľ stojí samostatne)

Poznámky:

Skloňovanie čísloviek 1, 2, 3, 4 je osobitné
Číslovka „desaťtisíc“ je nesklonná)

5. Slovesá

Slovesá sú plnovýznamový, ohybný slovný druh, ktorý má vetno-členskú platnosť, jeho funkcia vo vete je prísudok a ktorý pomenúva stav alebo dej osôb, zvierat a vecí.

Pri slovesách určujeme TVAR, ktorý sa člení na:

Určitý (kedy určujeme gramatické kategórie)
Neurčitý (kedy neurčujeme gramatické kategórie):
Neurčitok
Prechodník (kráčajúc, volajúc a pod.)
Činné príčastie prítomné (napr. volajúci)
Činné príčastie minulé (napr. privolavší)
Trpné príčastie (naprd. stavaný, nesený a pod.)
Slovesné podstatné meno (napr. siatie)

TVAR sa člení aj na:

Jednoduchý (t. j. 1 slovo)
Zložený (t. j. viac slov)

Slovesá sa členia taktiež podľa:

ZVRATNOSTI:
- Zvratné (napr. učiť sa, smiať sa a pod.)
- Nezvratné (napr. budem čítať)

VÝZNAMU:
- Neplnovýznamové (samé o sebe nemajú úplný význam, získajú ho až pri spojení s plnovýznamovým slovesom):
  - Modálne slov. (napr. chcieť, vedieť a pod.)
  - Fázové (napr. končiť, prestať a pod.)
  - Sponové (napr. byť, vyzerať a pod.)
  - Limitné
  - Kategoriálne
- Plnovýznamové:
  - Stavové (vyjadrujú stav, v ktorom sa niekto/niečo nachádza)
  - Činnostné (vyjadrujú činnosť):
    - Predmetové
    - Bezpredmetové
    - Prechodné
    - Neprechodné

Časy slovies

Pri slovesách určujeme aj čas, ktorý sa môže členiť na:

Prítomný čas (prezent) – historický prezent a gnómický prezent
Minulý čas (préteritum)
Budúci čas (futúrum) – spôsob (oznamovací, podmieňovací, rozkazovací), rod (činný a trpný) a vid (dokonavý a nedokonavý)

6. Príslovky

Príslovky sú plnovýznamový, neohybný slovný druh, ktorého funkcia vo vete je príslovkové určenie a ktorý pomenúva okolnosti a vlastnosti prídavných mien, slovies a pod.

Príslovky sa členia podľa druhu:

Príslovky miesta
Príslovky času
Príslovky spôsobu
Príslovky príčiny

A taktiež podľa stupňovania

Pravidelné príslovky
Nepravidelné príslovky

7. Predložky

Predložky sú neplnovýznamový, neohybný slovný druh, ktorý vyjadruje vzťahy medzi jednotlivými slovami. Predložky sa vždy spájajú s podstatným menom, zámenom alebo číslovkou (v nepriamom páde).

Predložky sa členia podľa:

PÔVODU – prvotné (napr. na, pred a pod.) a druhotné (napr. blízko, vo vzťahu k a pod.)
ZLOŽENIA –jednoduché (len 1 predložka, napr. z, zo, okolo a pod.) a zložené (vytvorené z viacerých predložiek, napr. ponad, popod, pomedzi a pod.)

8. Spojky

Spojky sú neohybný slovný druh, ktorý spája slová alebo vety.

Spojky sa členia na:

Priraďovacie spojky – zlučovacie (a, i, aj, ani a pod.), odporovacie (a, ale, avšak a pod.), stupňovacie (ba, ba aj, ba ani a pod.) a vylučovacie (alebo, či, buď – buď a pod.)
Podraďovacie spojky (napr. aby, ako, či, čo a pod.).

9. Častice

Častice sú neplnovýznamový slovný druh, ktorý nemá vetno-členskú platnosť a ktorý vyjadruje osobný postoj hovoriaceho (komunikujúceho) k danému obsahu výpovede, resp. pridávajú k slovám odtiene významu.

Častice sa členia na:

Uvádzacie častice – pripájacie a pobádacie (napr. no, už, bodaj, predsa a pod.)
Vytyčovacie častice – vysvetľovacie, zdôrazňovacie a hodnotiace (napr. iste, sotva, vôbec, asi a pod.).

10. Citoslovcia

Citoslovcia sú neplnovýznamový slovný druh, ktorý je vždy oddelený čiarkou a ktorý vyjadruje city, vôľu alebo napodobňuje zvuky.

Citoslovcia sa členia na:

Vlastné (napr. och, ajaj, fuj a pod.)
Zvukomalebné (napr. bim-bam)
Prvotné (napr. fuj, juj a pod.)
Druhotné (napr. ahoj, hybaj, čau a pod.)

Slovné druhy môžu byť v niektorých prípadoch pomerne komplikovaná téma, nakoľko existuje pri každom slovnom druhu veľa výnimiek, pravidiel a vymedzení, ktoré sa navyše s postupom času neustále menia (tak ako celkovo jazyk).

Pevne veríme, že vám tento článok dopomohol si spraviť ucelenejší prehľad o tom, aké slovne druhy poznáme. V prípade otázok či poznámok neváhajte nám napísať v komentároch pod článkom!