Návody

Ako vybrať snare bubon?

Výber toho "pravého" rytmičáku je celá veda!

Vyberanie snare bubna je pomerne dôležitá udalosť v živote každého bubeníka. Snare bubon sa považuje za alfu a omegu, základom akejkoľvek bicej sústavy, ktorá jednoducho bez dobrého snaru nie je dobrou sústavou. Snare bubon (alebo inými slovami rytmičák) sa dá vybrať na základe rôznych špecifikácií od veľkosti, materiálu, type spracovania, ako aj podľa značky, kvality, ceny a pod. V nasledujúcich riadkoch sme si preto pre vás pripravili pár bodov, ktoré vám pomôžu vybrať snare bubon.

Ako vybrať snare bubon

Niečo o histórií snare bubnov

Snare bubon existoval vo svete už pred vyše 600 rokmi. Tento druh bubnu sa vyvinul do modernej podoby zo stredovekého bubna, ktorý sa nazýval „tabor“ – malý, úzky bubon, na ktorom bola natiahnutá zvieracia koža a po ktorom sa ťahala konopná struna.

snare bubon a jeho históriaS postupom času sa premenil tabor na pochodový bubon, ktorý sa začal využívať prakticky po celom svete.

Snare bubon v 14 – 15 storočí mal podstatne väčšie rozmery oproti súčasnému snare bubnu – približne 60 palcov v priemere a 16 palcov do hĺbky.

Počas 19. a 20 storočia sa tieto snare bubny začali čoraz viac modernizovať a využívať prakticky v akomkoľvek hudobnom štýle.

V dnešnej dobe sa tieto rytmičáky považujú za nenahraditeľnú súčasť akejkoľvek bicej sústavy.

Korpus snare bubnov

Snare bubon môže byť vyrobený z rôznych typov materiálov a v rôznych prevedeniach, resp. spôsobe výroby (lisované, lepené, tepané a pod.).

Najčastejšie (a najtradičnejšie) môžete vidieť na trhu drevené a kovové rytmičáky, ktoré sa okrem toho delia na rôzne poddruhy (špecifický materiál).

Pri výbere snare bubna, je preto dôležité mať ucelený prehľad o tom, aký materiál ponúka aké vlastnosti, ako sa prejavuje pri hraní, aké sú jeho prednosti a nedostatky a pod.

Drevené korpusy

Drevené korpusy predstavujú najtradičnejší druh rytmičákov, ktoré tu sú už od nepamäti.

Vďaka svojím jedinečným vlastnostiam je drevo pravdepodobne najobľúbenejším materiálom na rytmičák.

vyberanie dreveného rytmičáku

Javor

Javorový korpus je jedným z najpopulárnejších druhov dreva, ktorý sa dá na rytmičákoch vidieť.

Zvyčajne sa používa pri najvyšších radách, nakoľko vďaka svojmu hrejivému tónu a posilneným nižším frekvenciám spolu s rovnomernou distribúciou stredných a vyšších frekvencií, dokáže poskytnúť široké spektrum ladenia a je tak vhodný do akéhokoľvek žánru či situácie.

Breza

Brezový korpus na snare bubne je skvelou alternatívou k javoru, nakoľko v porovnanú s ním má o niečo jasnejšie a agresívnejšie tóny.

Okrem toho disponuje veľmi rovnomerne rozloženými frekvenciami zvuku, od najnižších až po tie najvyššie.

Buk

Bukový korpus je určený najmä pre bubeníkov, ktorý potrebujú hutný tón bez toho, aby v ňom strácali stredné a vyššie frekvencie.

Podobne ako javor či breza, dokáže buk poskytnúť veľmi nízke frekvencie, avšak jeho zvuk preráža podobne ako breza.

Dub

Dubový korpus má vysokú odolnosť a projekciu, vďaka čomu zabezpečuje dostatočne nízke frekvenciu pri hraní a poskytuje celkovo veľmi vyvážené stredné a vysoké frekvencie.

Tým pádom sa považuje dubový snare za skvelú alternatívu oproti vyššie spomínaným dreveným korpusom.

Mahagón

Mahagónový korpus je pravdepodobne tým najkvalitnejším a zároveň najluxusnejším druhom dreva, ktorý môžete na snare bubne mať.

V minulosti išlo o veľmi obľúbený a rozšírený druh korpusu, avšak v súčasnosti ho môžete vidieť len pri najvyšších radách.

Mahagón poskytuje veľmi bohatý, teplý tón, ktorý mnohí bubeníci tak veľmi obľubujú spolu s veľmi silnými strednými frekvenciami. Tieto unikátne vlastnosti sa však odrážajú na pomerne vysokej cene mahagónových rytmičákov.

Topoľ

Topoľ, resp. topoľový korpus, ponúka veľmi silné stredné frekvencie, vďaka čomu sa toto drevo používalo pri bubnoch už celé dekády.

Najčastejšie ho môžete vidieť v kombinácií s inými druhmi dreva ako sú napríklad breza či mahagón.

Lipa

Lipa je veľmi rýchlo rastúci, mäkký kus dreviny. Vo všeobecnosti sa považuje za skvelú cenovo dostupnú alternatívu oproti drahším korpusom ako sú javorové či mahagónové korpusy.

Najčastejšie sa lipový korpus využíva v kombinácií iných drevín, vďaka čomu perfektne vypĺňa chýbajúce kvality iných korpusov.

Kovové korpusy

Rovnako ako drevené korpusy sú populárne korpusy vyrobené z rôznych druhov kovov.

Kovové rytmičáky ponúkajú bubeníkom celú radu zaujímavých a jedinečných zvukov, vďaka čomu sú rovnako populárne ako drevené snare bubny.

vyberanie kovového rytmičáku

Oceľ

Oceľový korpus je najrozšírenejším druhom kovových korpusov vďaka svojej nízkej cene a spôsobe spracovania. Oceľový snare disponuje veľmi jasným tónom, s dlhou rezonanciou a veľmi prenikavým zvukom pri údere.

Pokiaľ ste fanúšikom úderov na ráfik bubna, oceľový korpus vám pri tomto type hrania poskytne veľmi hlasitý tón, ktorý je pri ňom nutný.

Oceľové snare bubny môžete vidieť prakticky všade od najnižších a cenovo najlacnejších bubnov až po elitné rady či individuálne sady rytmičákov.

Mosadz

Mosadzný korpus ponúka vo všeobecnosti o niečo jemnejší zvuk v porovnaní s oceľovým korpusom. Zároveň dokáže vydávať pomerne jemné tóny s jasnými a definovanými údermi na ráfik, ktoré preniknú pri akejkoľvek hudbe.

Prečítajte si aj článok ako vyčistiť mosadz.

Hliník

Hliníkový korpus disponuje jemným, avšak pomerne suchým tónom s kratšou rezonanciou oproti vyššie spomínaným kovovým korpusom, vďaka čomu si nevyžaduje prakticky žiadne zatlmovanie snare bubnu.

Meď

Medené korpusy sa využívajú prevažne pri orchestrálnej hudbe, nakoľko majú veľmi temné, teplé tóny s posilnenými nízkymi frekvenciami.

Bronz

Hoci sa bronz ako materiál využíva skôr pri výrobe činelov, rovnako ho môžete vidieť aj pri korpusoch na snare.

Bronzové rytmičáky najčastejšie uvidíte pri vysokých radách, nakoľko ide o pomerne drahý materiál, ktorý ponúka najhrejivejšie a zároveň najtemnejšie tóny v porovnaní s oceľou, meďou či hliníkom.

Akrylové a iné korpusy

Syntetické rytmičáky hocikde nenájdete ale môžete ich z času na čas zbadať pri určitých výrobcoch ako skvelú alternatívu k tradičným dreveným/kovovým materiálom na snare bubon.

Akrylový rytmičák zvyčajne disponuje excelentnými strednými frekvenciami spolu s posilnenými výškami, ktoré prerazia von po každom údere.

Okrem vyššie spomínaných materiálov existujú aj rôzne iné druhy ako je karbón, laminát či rôzne hybridné materiály, ktoré sa už tak často nepoužívajú ale sú dostupné.

Struník na rytmičáku

Struny na rytmičáku sú základným prvkom, ktorý je pre každý snare-drum charakteristický.

Struníky definujú konečný zvuk rytmičáku, vďaka čomu ide o veľmi dôležitý aspekt pri výbere toho správneho snare bubna.

výber rytmičáku

Počet strún na struníku

Struník na rytmičáku môže disponovať rôznym počtom strún – pohybujúc sa od 8 – 12 – 24 až 48 strún, ktoré sú pripevnené a natiahnuté na sponách po oboch stranách.

Počet strún definuje celkový výsledný zvuk rytmičáku – čím menej strún na snare bubne je, tým viac prevažuje zvuk samotného korpusu a naopak – čím viac strún rytmičák má, tým je zvuk jasnejší, rezonujúcejší.

Z toho dôvodu je výmena alebo premenenie strún jedným z najjednoduchších spôsobov, ako sa dá drasticky zmeniť zvuk na snare bubne.

Pri výbere struníka, resp. pri počte strún, sa môžete orientačne držať pravidla kedy:

  • 16 strún vám poskytne približne vyvážený pomer zvuku (50 percent struník/50 percent korpus)
  • 20 strún vám poskytne viac „rytmičákovejší“, resp. viac „šuštivý“ zvuk
  • 24 strún vám poskytne dominanciu struníka oproti korpusu a pod.

Typy strún na struníku

Struny na rytmičáku sa zvyčajne stáčajú ako drôt do špirály, vďaka čomu vzniká onen charakteristický „šušťavý“ zvuk, ktorý zo snare bubna vychádza.

Struny môžu byť vyrobené z rôznych materiálov ako sú napríklad:

  • Umelé/plastové struny
  • Bronzové struny
  • Oceľové struny
  • Pochrómované struny
  • A pod.

Upínací mechanizmus

Upínanie struníka je pri každom výrobcovi rytmičákov trochu odlišné, resp. vyzerajú trochu inak.

Dizajn mechanizmu upínania je dôležitý pre reguláciu napínania strún, uvoľňovania a pripínania strún a pod. Väčšinou mainstreamové značky ako sú napr. DW, Mapex, Sonor, Pearl a pod. ponúkajú vlastné unikátne mechanizmy, ktoré môžete vidieť len pri daných modeloch od daného výrobcu.

Rozmery snare bubnov

Existuje takmer nekonečné množstvo kombinácií medzi hĺbkou a diametrom snare bubnu, v závislosti od modelu.

vyberanie piccolo snare bubnuNiektoré typy rozmerov sú populárnejšie oproti iným. Najčastejším priemerom pri rytmičákoch je veľkosť 14 palcov (prípadne 13), avšak dajú sa nájsť veľkosti snare bubnov od 3 – 7 – 10 až po 16 palcov.

Pri výbere veľkosti rytmičáku je dôležité si uvedomiť, že hĺbka bubnu určuje „plnosť“ zvuku, avšak samotnú výšku určuje priemer bubnu.

Čím hlbší je snare, tým je tón „plnší“/mohutnejší, čo je možné počuť hlavne pri nízkych ladeniach. Naopak plytšie rytmičáky majú o niečo kratší dozvuk a sú viac responzívnejšie pri údere.

Typy snare bubnov

Hoci sa veľmi ťažko kategorizujú rytmičáky na jednotlivé druhy, v zásade sa dajú rozdeliť na základe svojich rozmerov do troch kategórií (od ktorých sa už jednotlivé typy snare bubnov dajú rozlíšiť).

Štandardný snare

Štandardné rytmičáky sa využívajú prakticky všade v hudobnom priemysle a je ich taktiež možné vidieť najviac. Zvyčajný priemer takýchto bubnov je 13/14 palcov s priemernou hĺbkou od 4 až do 6,5 palca.

Piccolo snare

Piccolo rytmičák je veľmi obľúbený ako efektívny druh bubnu, prípadne sa využíva pri špecifických žánroch. Piccolo snare je význačný hlavne svojou plytkosťou (v priemere od 3 do 4,5 palca).

Hlboký snare

Hlboké rytmičáky môžete vidieť prevažne pri pochodovej hudbe, prípadne v orchestri. Vďaka svojej hĺbke od 7 do 10 palcov, sa vyznačuje mohutným dozvukom, ktorý takpovediac „vyplní“ hudbu.

Ak vás zaujíma výber rytmičáku, mohlo by vás zaujímať aj:

Ako vybrať činely Ako vyčistiť činely

Tipy na výber snare-bubnu

Či už ste absolútny začiatočník alebo už máte nejaké skúsenosti s vyberaním snare bubnov, určite vám nasledujúce tipy môžu pomôcť pri nákupe vášho nového rytmičáku:

  • Určite si v prvom rade vypočujte/prezrite na internete čo najviac rytmičákov vo vašich požadovaných rozmeroch, nakoľko každý výrobca aj pri identických materiáloch a veľkostiach ponúka snare bubny, ktoré znejú jeden od druhého veľmi odlišne.
  • Prečítajte si recenzie na jednotlivé rytmičáky – nie kvôli zvuku ale hlavne kvôli kvalite spracovania, trvácnosti a pod.
  • Snažte sa pri zužovaní výberu si vypočuť jeden snare s použitím rôznych hracích blán – snare bubon vám bude pri rôznych blanách znieť veľmi odlišne.
  • Pri výbere rytmičáku by ste rozhodne nemali hľadieť na cenu, nakoľko ide o hlavný bubon, ktorý bude charakterizovať celú vašu sadu.

vyberanie snare bubnu a jeho zloženie

Výber toho „pravého“ rytmičáku je pomerne subjektívna záležitosť, nakoľko každý bubeník má trochu inú predstavu o dokonalom zvuku – ako sa hovorí „sto ľudí sto chutí“. Preto si rozhodne dajte záležať na výbere, venujte mu dostatok času ale hlavne sa riaďte svojím sluchom a preferenciami zvuku.

Aké máte skúsenosti s výberom rytmičáku vy? Podeľte sa s nami o vaše názory a skúsenosti v komentároch pod článkom!

Podobné články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Back to top button